Vysoké teploty pri požiaroch majú významný vplyv na mechanické a fyzikálne vlastnosti stavebných materiálov, ktoré sú týmto teplotám vystavené v dôsledku pôsobenia plameňa, sálavého tepla alebo horúcich splodín horenia. Oceľ je nehorľavým materiálom, ktorý sa pri požiari nezapáli a neprispieva k zvyšovaniu intenzity horenia svojim rozkladom. Napriek tomu môžeme jej správanie v podmienkach požiaru považovať za nebezpečné pre život a zdravie osôb ako aj samotnú budovu (majetok).
Povinnosťou každého zhotoviteľa, ktorý uskutočňuje stavebné alebo montážne práce zamerané na zabudovanie požiarnych konštrukcií do stavby, je písomné osvedčovanie splnenia ich vlastností (napr. požiarna odolnosť, trieda reakcie na oheň, funkčná odolnosť pri požiari) podľa schváleného riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby. Požiarnou konštrukciou sa chápu všetky stavebné konštrukcie, konštrukčné prvky alebo stavebné výrobky, ktoré spĺňajú požadované kritériá pre použitie v podmienkach požiaru.
Pri kolaudácii a následnom užívaní stavby je dôležité mať v stavebných konštrukciách nainštalované správne požiarne uzávery podľa požiadaviek projektovej dokumentácie protipožiarnej bezpečnosti stavby. Týmto sa však povinnosti vlastníka alebo prevádzkovateľa stavby v súvislosti s požiarnymi uzávermi nekončia, ale naopak začínajú.
Bežnou súčasťou nosných aj nenosných stavebných konštrukcií budov sú otvory, ktoré slúžia rôznym účelom a sú v nich inštalované rôzne výplne (napr. okná, strešné okná, dvere, vráta, brány, poklopy). Aj požiarne steny a požiarne stropy, ktoré ohraničujú požiarne úseky v stavbe môžu byť zhotovené ako úplne uzatvorené konštrukcie bez otvorov alebo ako konštrukcie s okennými, dvernými či inými otvormi. Takéto otvory najčastejšie slúžia na prechod osôb, materiálu, svetla, vetracieho systému alebo prejazd dopravných prostriedkov medzi susednými požiarnymi úsekmi. Aby sme zabránili nekontrolovateľnému šíreniu požiaru a splodín horenia vnútri stavby, je dôležité do nich zabudovať vhodné výplne a konštrukčné prvky, tzv. požiarne uzávery.
Každá stavba tvorí zložitý funkčný celok, ktorý okrem stavebných konštrukcií zahŕňa aj technické zariadenia budov alebo technologické celky v rôznych prevádzkach. Konštrukčný systém stavby tvoria najmä základy, nosné steny, stĺpy, schodiská, stropy, strechy, nenosné steny a deliace priečky, podhľady, izolácie, výplne otvorov, povrchové úpravy a obklady, komíny a pod. Aby však objekty plnili svoj účel a predpísané požiadavky, musia byť stavebné konštrukcie doplnené o spomínané technické zariadenia budov, prípadne technologické celky.
Konštrukcie na stavbách sa bežne zhotovujú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov. Ide o výrobky vyrobené a uvedené na trh za účelom trvalého zabudovania do stavby alebo jej časti, pričom ich parametre vplývajú na základné požiadavky kladené na stavby a teda aj protipožiarnu bezpečnosť.
Takmer v každej budove sú navrhnuté a zabudované stavebné konštrukcie, ktoré vykazujú okrem mnohých iných parametrov a vlastností aj požiarnu odolnosť. Ako už samotný názov napovedá, táto vlastnosť pojednáva o ich odolnosti proti účinkom požiaru. Presnejšie sa definuje ako schopnosť stavebnej konštrukcie alebo prvku stavby odolávať predpokladanému tepelnému namáhaniu v podmienkach požiaru určitý čas tak, aby si zachoval/a svoju funkciu. Úlohou týchto konštrukcií je najmä zabezpečiť nosnosť a stabilitu stavby pri požiari, brániť alebo obmedzovať šírenie požiaru a splodín horenia vo vnútri stavby, resp. na okolité stavby a zároveň umožniť bezpečnú evakuáciu osôb, prípadne bezpečný zásah hasičských jednotiek vnútornými priestormi stavby.
Neodmysliteľnou a mimoriadne dôležitou súčasťou každého riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavieb v rámci stavebného konania je stanovenie technických podmienok protipožiarnej bezpečnosti stavebných konštrukcií. Tie sa však netýkajú úplne všetkých navrhovaných a zabudovaných stavebných konštrukcií v stavbe. Stanovujú sa iba pre tzv. požiarne konštrukcie charakterizované v zmysle platných právnych predpisov ako stavebné konštrukcie, konštrukčné prvky alebo stavebné výrobky, ktoré spĺňajú požadované kritériá na použitie v podmienkach požiaru.
Každá stavba sa navrhuje a následne aj zhotovuje tak, aby zaistila primeranú úroveň bezpečnosti osôb a majetku počas požiaru. Jednou zo základných funkcií stavieb v oblasti protipožiarnej bezpečnosti je čo najviac obmedziť šírenie ohňa a splodín horenia vo vnútorných priestoroch stavby alebo na susedné stavby v prípade vypuknutia požiaru.
Orgány Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) posudzujú všetky projektové dokumentácie stavieb pre územné konanie a stavebné konanie ako dotknutý orgán v zmysle stavebného zákona s výnimkou drobných a jednoduchých stavieb.
Projektová dokumentácia každej stavby musí nevyhnutne okrem stavebného a architektonického riešenia či statického posúdenia obsahovať aj jednotlivé profesie vrátane riešenia protipožiarnej bezpečnosti vypracovaného odborne spôsobilou osobou – špecialistom požiarnej ochrany.
Po dokončení stavby alebo jej časti spôsobilej na samostatné užívanie alebo jej časti dotknutej vykonanou zmenou, ich môžete začať užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Tento postup platí vždy, pokiaľ bolo na tieto stavby vydané stavebné povolenie. Zároveň však platí aj pre jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, pre ktoré postačovalo ohlásenie príslušnému stavebnému úradu.
Rozhodli ste sa požiadať príslušný stavebný úrad o vydanie územného rozhodnutia pre umiestnenie stavby, vydanie stavebného povolenia pre novostavbu alebo zmenu dokončenej (existujúcej) stavby, vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, vydanie povolenia zmeny stavby pred jej dokončením, vydanie rozhodnutia o zmene v užívaní stavby alebo vydanie kolaudačného rozhodnutia? Ak sa toto konanie dotýka záujmov chránených predpismi protipožiarnej bezpečnosti stavieb, stavebný úrad môže v danej veci rozhodnúť len na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu verejnej správy, ktorého úlohou je chrániť záujmy a uplatňovať požiadavky podľa predpisov o ochrane pred požiarmi, teda vykonávať tzv. štátny požiarny dozor.
Ak to bolo potrebné a podarilo sa Vám získať územné rozhodnutie o umiestnení stavby, cesta za realizáciou vysnívaného stavebného diela pokračuje ďalším dôležitým krokom. Nové stavby každého druhu, ale aj ich zmeny (prístavby, nadstavby a stavebné úpravy) či udržiavacie práce na pôvodných objektoch sa môžu uskutočňovať iba na základe stavebného povolenia alebo ohlásenia príslušnému stavebnému úradu. Ohlásenie postačuje len pre tie stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré vymedzuje stavebný zákon. V praxi sa tiež môžu vyskytovať prípady zadefinované stavebným zákonom, kedy sa stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje.
Ste v pozícii stavebníka (investora) a zamýšľate realizáciu stavby na konkrétny účel? Určite viete, že k úspešnému užívaniu stavebného diela Vás čaká ešte dlhý a náročný proces. Medzi základné kroky patrí určenie presného miesta, kde bude stavba stáť. Vo väčšine prípadov potrebujete územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Vydáva ho príslušný stavebný úrad v rámci územného konania na základe podaného písomného návrhu s požadovanými dokladmi a dokumentáciou stavby. Náležitosti územného konania podrobne upravuje stavebný zákon a jeho vykonávacie predpisy.
Stavbou sa vo všeobecnosti rozumie každá stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou (pevný základ, upevnenie zvarom, strojnými súčiastkami, pilótami či lanami o základ, kotvu v zemi alebo inú stavbu, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia, umiestnenie pod zemou) alebo jej osadenie si vyžaduje úpravu podkladu.
Verejne dostupné štatistiky Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) uvádzajú 2 581 zaznamenaných požiarov v budovách a objektoch za rok 2021 na celom území Slovenskej republiky. Za požiar vo všeobecnosti považujeme každé nežiadúce horenie vedúce k usmrteniu alebo zraneniu osôb či zvierat, vzniku škôd na majetku alebo životnom prostredí či bezprostrednému ohrozeniu týchto hodnôt.