dvojkridlove_poziarne_dvere_a_tlacidlovy_hlasic_poziaru_umiestneny_na_stene

POŽIARNE ÚSEKY V STAVBÁCH

Všeobecne

Každá stavba sa navrhuje a následne aj zhotovuje tak, aby zaistila primeranú úroveň bezpečnosti osôb a majetku počas požiaru. Jednou zo základných funkcií stavieb v oblasti protipožiarnej bezpečnosti je čo najviac obmedziť šírenie ohňa a splodín horenia vo vnútorných priestoroch stavby alebo na susedné stavby v prípade vypuknutia požiaru.

Túto požiadavku možno primárne zaistiť vhodným rozdelením stavby na požiarne úseky, pokiaľ je to z rôznych dôvodov nevyhnutné alebo potrebné a ďalšími primeranými opatreniami. Požiarny úsek predstavuje časť stavby ohraničenú a oddelenú od ostatných častí stavby alebo susedných stavieb:

  • požiarne deliacimi konštrukciami, konkrétne požiarnymi stenami, požiarnymi stropmi a obvodovými stenami vrátane požiarnych uzáverov (napr. požiarnych dverí), alebo
  • odstupovými vzdialenosťami, v ktorých sa už nepredpokladá možný prenos požiaru sálaním tepla alebo padajúcimi časťami horiacich konštrukcií.

Súčasná koncepcia riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavieb vo všeobecnosti predpokladá, že pokiaľ vznikne požiar v niektorom mieste požiarneho úseku, po určitej dobe sa rozšíri do všetkých častí tohto požiarneho úseku. Požiarne deliace konštrukcie však majú zabrániť rozšíreniu požiaru mimo požiarny úsek najmenej po dobu ich stanovenej požiarnej odolnosti. V podmienkach reálneho požiaru môže byť šírenie ohňa a splodín horenia do určitej miery spomalené aj stavebnými konštrukciami vo vnútri požiarneho úseku, pokiaľ je tvorený viacerými stavebne oddelenými priestormi alebo miestnosťami.

V požiarnych úsekoch tvorených miestnosťami alebo skupinami miestností sa požiar primárne šíri v horizontálnom smere a v požiarnych úsekoch tvorených schodiskami, šachtami alebo kanálmi primárne vo zvislom smere.

Členenie stavieb na požiarne úseky

Vo viacerých prípadoch môže celá stavba tvoriť jeden požiarny úsek. Na viac požiarnych úsekov sa musí členiť, ak:

  • počet požiarnych podlaží v stavbe je vyšší ako dovolený počet požiarnych podlaží v požiarnom úseku určený exaktne platnými predpismi alebo výpočtom. Tento počet sa stanovuje osobitne v nadzemnej alebo podzemnej časti stavby a nie vždy zodpovedá celkovému počtu štandardných podlaží v stavbe, niekedy býva nižší. Požiarnymi podlažiami sú len tie podlažia, ktoré spĺňajú požiadavky podľa platných predpisov protipožiarnej bezpečnosti stavieb,
  • pôdorysná plocha všetkých požiarnych podlaží stavby presahuje dovolenú plochu požiarneho úseku určenú výpočtom,
  • sa v nej nachádzajú priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky, napr. chránené únikové cesty, požiarne a evakuačné výťahy, výťahové šachty a strojovne výťahov, inštalačné šachty a kanály, strojovne vzduchotechniky, kotolne s celkovým výkonom nad 100 kW, priestory pre zhromažďovanie veľkého počtu osôb ako divadelné sály, kinosály, koncertné siene a iné, byty, izby v hoteloch, penziónoch a iných ubytovacích zariadeniach, lôžkové oddelenia, JIS, ARO a operačné oddelenia v zdravotníckych zariadeniach, priestory garáží, čerpacích staníc, sklady horľavých kvapalín, olejov, náterových látok, pneumatík, textílií, horľavých a horenie podporujúcich plynov, lakovne, stajne pre zvieratá, jednopodlažné sklady a ďalšie priestory. Niektoré z týchto priestorov za určitých podmienok nemusia byť samostatnými požiarnymi úsekmi,
  • sa vo viacpodlažnej stavbe nachádzajú priestory a prevádzky, ktoré môžu tvoriť len jednopodlažné požiarne úseky, napr. radové garáže, lôžkové oddelenia, JIS, ARO a operačné oddelenia v zdravotníckych zariadeniach, sklady horľavých kvapalín, horľavých a horenie podporujúcich plynov a každé podzemné podlažie. Podzemné podlažia môžu v niektorých prípadov tvoriť aj viacpodlažný požiarny úsek, ak sú vybavené stabilným hasiacim zariadením, prípadne aj zariadením na odvod tepla a splodín horenia. Súčasťou požiarneho úseku na prvom nadzemnom podlaží môže byť prvé podzemné podlažie alebo jeho časť s plochou najviac 50 m2. Uvedené platí aj naopak.

V určitých prípadoch môže jeden požiarny úsek tvoriť aj viac stavieb, ak je ich jednotlivá plocha menšia ako 50 m2, vzdialenosť medzi nimi je menšia ako ich odstupová vzdialenosť pre možný prenos požiaru sálaním tepla alebo padajúcimi časťami horiacich konštrukcií a celková plocha, na ktorej sa tieto stavby nachádzajú, je menšia ako dovolená plocha požiarneho úseku určená výpočtom.

poziarne_dvere_poziarna_roleta_hadicovy_navijak_tlacidlovy_hlasic_poziaru_a_snehovy_hasiaci_pristroj

Ďalšie ovplyvňujúce faktory

Pri rozhodovaní sa o možnom rozdelení stavby na požiarne úseky zohrávajú dôležitú úlohu okrem vyššie spomenutých požiadaviek aj ďalšie významné faktory, napríklad:

  • vytvorenie vhodných podmienok na evakuáciu osôb zo stavby a zásah hasičských jednotiek z vnútorného alebo vonkajšieho priestoru stavby,
  • zvýšená ochrana priestorov s vysokou koncentráciou hodnôt pred účinkami požiaru, napr. serverovňa, archívy, priestory s drahými umeleckými dielami alebo exponátmi a pod.,
  • zvýšená ochrana kritických priestorov pre zachovanie kontinuity výroby alebo inej činnosti,
  • optimalizácia počtu požiarnych prestupov a požiarnych uzáverov v stavbe vrátane optimalizácie nákladov na ich inštaláciu a zhotovenie požiarnych konštrukcií,
  • minimalizácia prerušení prevádzky a smeru výroby požiarne deliacimi konštrukciami,
  • špecifické požiadavky investora, poisťovacích spoločností alebo iných subjektov zainteresovaných do procesu výstavby alebo prevádzky.

Úlohou špecialistu požiarnej ochrany je navrhnúť rozdelenie stavby na požiarne úseky tak, aby bola zachovaná rozumná rovnováha medzi primeranou úrovňou protipožiarnej bezpečnosti a finančnými nákladmi na jej zabezpečenie. Dôležité je teda zohľadniť nielen bezpečnostné, ale aj ekonomické hľadisko. Štandardne platí, že čím viac požiarnych úsekov sa v stavbe vytvorí, tým viac narastajú náklady na zaistenie pasívnej (konštrukčnej) požiarnej ochrany stavby.

profilova_fotka_roman_badik_ciernobiela

Ing. Roman Badík

špecialista požiarnej ochrany
projektový manažér